Kronika

Dávno

I keď sa na Orave nachádzajú nálezy už z mladšej doby kamennej a bohato je dokázaná história čo do osídlenia z doby bronzovej a železnej, predsa život ojedinelých sídelníkov je málo známy. Až keď dospelo k obdobiu politicko-administratívneho vývinu Uhorského štátu v 13. storočí, máme poruke rad dokladov o rozsahu osídlenia a živote vtedajších obyvateľov Oravy. Začiatkom 13.storočia stál už Oravský hrad. Slúžil hlavne ako pohraničná pevnosť a porúčal na ňom administratívny úradník - župan. Jemu bolo v područí celé spravované územie.

Župa

V roku 1370 dostala Orava ako stolica úplnú župnú samosprávu. Orava i s hradom bola majetkom kráľa a na hrade sa striedali kráľovskí miestodržitelia. Juraj Thurzo, vtedajší šľachtic, získal do daru, a to dedične, v r.1556 celú Oravu. Thurzovci kolonizovali územie Oravy. Kolonistami boli valasi - poslovenčení to pastieri zo severovýchodných Karpát. V 17. storočí sa kolonizácia skončila.

Komposesorát

Pánovi Oravského hradu patrili všetky polia, lesy a zrejme aj vodstvo. Pán hradu mal všetky práva lovu zvere a rýb. Šoltýsi, ktorí osadzovali jednotlivé dediny v dolinách riek a potokov, boli zasa pánmi svojho okolia. Odvádzali pánovi Oravského hradu naturálie z polí, lesov i riek. Tento stav sa udržal až do r. 1848, kedy prešiel lesný majetok i povodia do rúk tzv. Oravského komposesorátu. Na lesnom a vodnom bohatstve podieľali sa spolu s ním aj vzniklé urbáre jednotlivých obcí. Takýto stav sa udržal až do r. 1946, kedy bol komposesorát poštátnený.

Pred r.1914

Pred 1. svetovou vojnou i cez ňu bola Orava spravovaná Župným úradom v Dolnom Kubíne. V Námestove sídlil slúžny, ktorý mal pár úradníkov a patričnú stráž - pandúrov. V tomto období neexistovalo nijaké rybolovné právo pre chudobu. Jediným pánom lovu bol pán slúžny a chytať smeli len tí, ktorým to pán slúžny ako seberovným dovolil, alebo tí, ktorí chytali ryby na jeho stôl. Chudoba pre seba chytať nesmela a toky boli prísne strážené. Strážili ich cestári, ktorí hájenie riek a potokov mali vo výpočte svojich povinností. Nejeden chudobný človek prišiel pre ryby do konfliktu s vrchnosťou. Stačilo že sa pán slúžny, a ním bol pán Smetanai so svojou pravou rukou - pisárom Meškom, dozvedeli a delikvent si to ťažko odskákal. Páni fígle nepoznali a chudoba tá nemusela, podľa ich názorov vedieť, ako chutí ryba. Chudobnému však málokedy páni prešli cez rozum. Chudák mal dosť rozumu na to, aby si rybu ulovil.

Po vojne

Po roku 1918 bol komposesorát naďalej vlastníkom lesov a tokov. Na vlastníctve sa spolupodieľali opäť urbáre. Rybačka i naďalej bola privilégiom majetných vrstiev a prevádzala sa živelne, neorganizovane. Nebolo to ani v našom okrese ináč. V rybárstve vládli doslova polofeudálne poriadky. Prvý rybársky spolok v Námestove bol založený roku 1930. Jeho predsedom bol, miestny farár Ján Málik. Členmi spolku boli úradníci okresných úradov a niektorí dedinskí farári a učitelia. Robotník a roľník medzi nimi nemal miesta. V spolku bolo necelých 20 členov. O spolkovom živote sa však hovoriť nedalo. Činnosť sa zameriavala iba na platenie členského, individuálny lov a poriadanie pohonov. Tu sa spravidla pridala aj dedinská chudoba, ktorá robila honcov a po pás vo vode vyťahovala sakmi ryby. Legitimní rybári len prizerali. V závere pohonu čo lepšie zobrali a honelníkov vyplatili podranými rybami. Ani systematické vysádzanie rýb vtedajší spolok nemal. Bohatstvo tokov, čo do rýb, hlavne hlavátok a pstruhov možno pripočítať na vrub lesným inštitúciám v Oravskom Podzámku. Tie mali vybudované rybie liahne a dochovanými plôdikmi pstruha, lipňa a hlavátky zásobovali vody okresu Námestovo. Z tých čias boli pozoruhodné odlovy materských hlavátok. Každú jar v Polhoranke, pri slanickom kostole, bola rieka zahradená sieťami a vŕšami. Do nich boli odchytávané na výter tiahnuce hlavátky a v Oravskom Podzámku po umelom vytretí sa z ich ikier dochovávala rybia mlaď. Túto prácu štátnych lesov treba i dnes pokladať za veľmi záslužnú.

Fronta

Počas vyvrcholenia frontových udalostí dostalo sa mnohým nesvedomitým občanom do rúk strelivo, hlavne granáty. Takí občania potom vo veľkom ničili ryby. Ako pozoruhodnosť treba poznamenať to, že pod Skalkou v Námestove, v pláni zvanej Pri hrabliskách, bolo pred prechodom fronty veľké množstvo hlavátok. Nachádzalo sa tam okolo 40 ks na 5 kg ťažkých. Menších bolo samozrejme viac. Na jeseň 1945 sa tu už prakticky nenašla žiadna, boli vybité strelivom. Popri nich padlo za obeť nesvedomitým ľuďom aj množstvo ostatných druhov rýb. O nič lepší stav nebol ani v ostatných tokoch našej organizácie. V Polhoranke, Mutnianke, Veselovanke i v Hruštínke bol stav podobný.

Murín

PhMr. Anton Murín bol predsedom nášho spolku v rokoch 1939-1952. Za jeho predsedovania sa už, aj keď len ojedinele, prikročilo k zarybňovaniu a ako-tak sa začal spolkový život. Hospodárom bol Ján Vanek a tajomníkom Aurel Fodor. Počet členov dosahoval najviac číslo 30. Rybačka sa zameriavala na lov lososovitých rýb, jalcov, podustiev a belíc. Boli aj pozoruhodné úlovky hlavátok, najmä po ich znovuvysadení. Majstrami na ne boli naši rybári Matej Parížek a Vendelín Dobrovoľný.

Vanek

Ján Vanek sa stal predsedam našej organizácie v r. 1952. Hospodárom bol Jaroslav Sýkora, tajomníkom Aurel Fodor. Tento výbor vyvinul úsile hlavne v tom smere, že sa začala dovážať násada pstruha a hlavátky. Bola to napokon nutnosť, lebo štátne lesy, ktorých potoky sme prebrali, prestali s vysadzovaním a tento stav začal sa zjavne pociťovať aj na úlovkoch. Chvályhodnou snahou tohto výboru bolo budovanie odchovne pstruhov v Skalčenom potoku pri Námestove. Brigádami, kde každý rybár odpracoval nie koľko dní, i investíciou do materiálov, boli prietokové rybníčky vybudované. No snáď preto, že boli príliš blízko toku a napojenie na potok bolo asi taktiež zle riešené, prvý príval vody pekné dielo zničil predtým, ako by bol býval dobre myslený cieľ využitý.

Priehrada

Napustenie Oravskej priehrady prejavilo sa aj v osádke rýb v našich revíroch. Z povodia Čiernej Oravy dostali sa do jazera šťuky a kapre, ktoré tam boli aklimatizovanými rybami. Kapor - v tak veľkej nadmorskej výške - je tu prakticky raritou. Rozloha priehrady je 3 500 ha a najväčšia hľbka je okolo 25 m. Do priehrady sa nasádzali hneď prvé roky slušné množstvá šťúk, zubáčov, kaprov, jazerných pstruhov, úhorov a začal sa vyskytovať aj ostriež. Zvlášť dobre sa ujal zubáč. Prvé roky lovu na jazere boli úlovky veľmi bohaté. Lovila sa hlavne šťuka. Jej lov bol bezohľadný a častokrát nešportový. Mnohí rybárski laici zapríčinili uhynutie nejednej nedolovenej šťuky. Našli sa aj takí, čo zabúdali na mieru. Pravdepodobne prenosom rybej násady priniesla sa aj infekčná škvrnitosť šťúk. Nečudo, že šťúk bolo čoraz menej. Bohaté úlovky stali sa príťažlivými pre rybárov z celej republiky. V rokoch 1953 - 1958 pribudlo aj v našej organizácii rybárov ako húb po daždi, stav členov stúpol až na 160. Žiaľ, boli to väčšinou takí, ktorí videli rybačku okuliarmi rybaciny, ale nevideli v nej zdravý šport. Slovom, rybári sa na jazero hrnuli tak, ako zlatokopi na Aljašku a výsledok - šťúk rapídne ubudlo. Ubúdalo ich o to viac, že v tieto roky ešte zubáč nebol dorastený, kapre v obrovskej vodnej ploche bolo ťažko hľadať, úhory nedozreli na lov, teda ako obeť zostávala len šťuka. Vyskytovala sa čoraz menej, ubúdalo rybárov - hosťov aj rybárov - pečienkárov. V spolku zotrvali naozaj len športoví rybári a tu sa ukázalo, že každé zlo je na niečo dobré. I menší výskyt šťuky bol dobrý na vyčistenie našej MO.

Stupava

Do roku 1962 bol ČSRS hospodárom na celej priehrade. Jeho hlavná činnosť bola zameraná na sústavné vysádzanie rýb, vhodných pre priehradu a súčasne sa začalo s hospodárskymi výlovmi na verejné zásobovanie. Zväz vzorne vybavil porybného p. Mikulu a celá práca bola veľmi sľubná. Pán Mikula úzko spolupracoval s našou MO, radil pri vysádzaní našich tokov a aj naši členovia radi pomáhali brigádami pri výsadbe a výlovoch. V roku 1962 prebralo hospodárenie na Oravskej priehrade Štátne rybárstvo n. p. Stupava. Porybným sa stal p. Miklóš. Zdá sa, že hlavný cieľ ŠR je lovenie rýb za každú cenu.

0riešek

Funkciu predsedu v rokoch 1957-1963 zastával Ján Oriešek. Bolo to obdobie, kedy nastal v členstve odliv z príčin už uvádzaných. Vnútrospolkový život vďaka dobrému vedeniu zo strany SVaKV - ČSRS, začal sa zlepšovať. Do výboru dostali sa obetaví funkcionári: hospodár Vendelín Dobrovoľný, pokladník Karol Melchiory a Aurel Fodor -zapisovateľ. Členmi výboru stali sa dobrí, obetaví rybári, akými boli: Ján Gaňo, Vendelín Pindjak, Karol Rusina a iní. Začalo sa raziť heslo "Nielen loviť, ale aj budovať". Z roka na rok sa výbor zameriaval na školenie členov, hlavne cez schôdze a premietanie filmov, budovanie kaskád, vysadzovanie plôdika i rôčkov rýb, poriadanie rybárskych pretekov, zvyšovanie úrovne rybolovnej techniky i dobre poriadané výročné schôdze. V tomto období boli vybudované desiatky kaskád na potoku Michalovo. Tu bol zriadený odchovný potok na ryby. Odchovaný plôdik temer do lovnej miery v počte 300-500 kusov ročne sa vysádza do Mutnianky a Bielej Oravy. Kaskádami upravila sa aj Biela Orava po hornom toku v okolí Oravskej Lesnej, Domašný potok v Lokci a iné. Prevádzalo sa sústavne odplevelenie Bielej Oravy, Polhoranky i Mutnianky. Hospodárskymi výlovmi každý rok sme prispievali na verejné zásobovanie. S uspokojením možno konštatovať, že v MO zaviedol sa režim prísnej hospodárnosti, plánovitosti v práci a dbalo sa aj na zlepšovanie disciplíny. Šesťdesiat vtedajších členov bolo vedených výborm správne.

Urban

VČS v roku 1963 konštatovala, že práca predsedu i napriek tomu, že ostatní funkcionári MO pracovali dobre, nebola na úrovni. Preto bol za nového predsedu zvolený Štefan Urban. Aj výbor bol doplnený ďalšími ochotnými členmi. Na tejto výročnej schôdzi usporiadal maliar Hanuš peknú výstavku rybárskej karikatúry. Jeho obrazy vtipne vystihli spolkový život našich rybárov.

Uznania

Na VČS v r. 1963 boli dané vzorným rybárom pochvalné uznania za záslužnú prácu v rybárstve. Odmenení boli títo rzbári: Ján Kutálik, Ľudovít Horský, Vladimír Kršák, Karol Rusina, Vendelín Dobrovoľný a Karol Melchiory.

Mládež

V období rokov 1963-1965 sa v dobre začatej činnosti pokračovalo. Za osobitný klad tohto obdobia treba pokladať to, že sme sa zamerali na mládež - pionierov. Pri školách ZDŠ Lokca a ZDŠ Zubrohlava boli zriadené " krúžky mladých rybárov" s počtom 50 členov. Krúžok v Zubrohlave viedol učiteľ Vendelín Juriňák, v Lokci učiteľ Ľudovít Horský. Je isté, že touto cestou sme získali z radov mládeže cez dobre vedené školenie, v ktorom pionieri spoznávajú nielen techniku lovu, ale učia sa o rybolovnom zákone, stanovách i živote rýb vôbec, budúcich členov, ktorí naše skromné úspechy raz dokážu znásobiť.

Časopis

Celý rad členov si predpláca náš časopis " Poľovníctvo a rybárstvo". Stal sa nám príťažlivým i preto, že niektorí členovia, ako sú p. Melchiory, Horský, Kutálik, píšu doň aj o našej práci. Dozvedáme sa radi aj o práci iných organizácií, učíme sa od nich, čo nám iste dobre poslúži.

Nástenka

Našou snahou je rybárstvo propagovať a o športovom love, ochrane i živote rýb poučovať aj našu verejnosť. Túto snahu spojenú s aktivitou pravidelne informovať členstvo, zmenili sme v skutok tým, že sme v Námestove inštalovali začiatkom roku 1965 rybársku nástenku. Ňou priblížime rybárstvo širokej verejnosti a hlavne našej mládeži.